Joomla Software Template

Pre jeho relatívnu mäkkosť je dobre opracovateľný, tak sa využíva ako obkladový kameň na budovy (hlavne koncom 19. a na začiatku 20. storočia). Na takéto použitie však nie sú vhodné všetky vápence, pretože niektoré nemusia byť v dôsledku svojho zloženia, úložných pomerov alebo zvrásnenia dobre opracovateľné. Problémom je však aj jeho reaktivita s kyselinami, čo sa prejavuje poškodením fasád budov kyslými dažďami. V stavebníctve sa používa aj jeho drvina ako podklad ciest, železničných tratí atď.

Z vápenca sa vyrába portlandský cement, ktorý môže mať variabilný obsah kalcitu aj ílovitých minerálov, no nemôže obsahovať vyššie množstvo dolomitu.

Vápenec má široké využitie v priemysle. Po tepelnej úprave - vypálení a zahasení aj ako vápno - základná zložka malty. Poznáme dva dôležité druhy vápna: hydraulické (tuhne aj pod vodou) a vzdušné vápno (tuhne iba za prístupu vzduchu). Kvalita vápna do veľkej miery závisí aj na štruktúre vápenca, ktorá by mala byť podľa možnosti čo najjemnozrnnejšia. Vysokopercentné vápence sa používajú pri výrobe skla, cukru, celulózy, dusíka, sódy či karbidu vápnika. V hutníctve má význam pri ako strusková prísada. Rozomletý sa používa aj v poľnohospodárstve na neutralizáciu kyslých pôd. Ďalšie využitie majú aj vápencové masívy, v dôsledku svojej porozity, môžu slúžiť ako rezervoáre ropy.

Na Slovensku je vápenec (podobne ako dolomit) využívaný pomerne neefektívne, pretože najčistejšie vápence, ktoré by bolo možné využívať ako drahšie plnidlá a suroviny pre chemický priemysel sa zúžitkuvávajú v cementárstve, kde ich je nutné miešať so slieňmi.